Spinálna chôdza u psov

Spinálna chôdza u psov

Naša Bel­la

Vedeli ste, že para­plegický psík (ochrnutý na 2 končatiny) s ireverz­i­bil­ným poško­dením miechy pre­dovšetkým v bedrovej oblasti, si dokáže v niek­torých prí­padoch obnoviť pohy­blivosť tých­to labiek?

Môže to znieť trochu nemožne, veď poki­aľ je narušená komu­niká­cia medzi moz­gom a sval­mi končatín, ako môže náš psík zno­va chodiť? Avšak tu prichádza do popre­dia miecha, so svo­ji­mi úžas­ný­mi vlast­nosťa­mi.

Mozog a miecha sú dve viac menej samostat­né štruk­túry, ktoré navzájom komu­niku­jú a spolu vytvára­jú cen­trál­ny ner­vový sys­tém. Mozog je zod­poved­ný za oveľa kom­plexne­jšie funkcie, ale miecha má tiež nejaké to “eso v rukáve”, jed­ným z nich je umož­ne­nie tzv. “Spinál­nej” / reflexnej chôdze.

Spinál­na chôdza je určitý typ získanej, vôľou neovlá­danej motorick­ej schop­nos­ti končatín, akú môžeme vidieť u niek­torých zvier­at s rôznym stupňom poško­de­nia miechy, niekedy dokon­ca v prí­padoch úplne­ho pre­ruše­nia miechy. V pod­state aj napriek tomu, že mozog nevysiela žiadne signá­ly do pan­vových končatín, exis­tu­jú špe­cial­i­zo­vané štruk­túry v mieche, ktoré dokážu vytvárať určité vzorce pre pohyb a rep­liko­vať tak funkčnú chôdzu. Nazý­vame to vôľou neovlá­daná motorická funk­cia končatín, nakoľko labky nie sú ovlá­dané moz­gom, ale pomo­cou miechových reflex­ov, ktoré umožňu­jú psíkovi chodiť. Taká­to chôdza je síce neko­ordi­no­vaná, “rozhádzaná”, ale psí­ci dokážu chodiť bez pod­pory koľko len chcú, a dokážu sa opä­tovne postaviť, keď spad­nú. Hlavný rozdiel opro­ti nor­mál­ne­mu pohy­bu je, že zad­né labky sa zapo­ja do chôdze až potom, ako sa psík rozbehne s pred­ný­mi.

Avšak, dokážu si všetky zvier­atá s poško­de­nou miechou vyv­inúť spinál­nu chôdzu? Žiaľ to, ktoré zvier­atko bude schop­né take­j­to chôdze je veľ­mi vari­abil­né, a zav­isí to od veľa fak­torov. Naprík­lad akým spô­sobom a do akej miery je poško­dená miecha, v ktorom mieste je poško­dená, či nie sú prí­tom­né ešte iné ochore­nia, ktoré by mohli narúšať ner­vový sys­tém, …
Aj pre­to je miera rozv­inu­tia spinál­nej chôdze niekde na úrovni 50% a je veľ­mi náročné, až nemožné odhad­núť v bezprostredne po úraze, či bude psík schop­ný spinál­nej chôdze ale­bo nie. Niek­toré štúdie hov­o­ria v priemere o 75 dňoch, poki­aľ sa psík naučí spinál­nu chôdzu, pričom rozpätie je pri­b­ližne od 16 až po 350 dní. Pre­to je potreb­né dať psíkovi dosta­tok času, ak je to možné, a ven­o­vať sa mu dosta­točne.

Nedáv­na štú­dia na psíkoch, ktorí absolvo­vali fyzioter­apeutické cviče­nia zam­er­ané na pod­poru spinál­nej chôdze, ukáza­la sľub­né výsled­ky v tom­to smere, a je pravde­podob­né, že vďa­ka fyzioter­apií sa per­cento úspešnos­ti rozv­inu­tia spinál­nej chôdze výrazne zvýši. Aktuálne pre­bieha­jú aj ďalšie štúdie, ktoré by nám mohli pomôcť pri­blížiť aký spô­sob ter­apie je najvhod­ne­jší pri ktorom type poško­de­nia miechy.

V kaž­dom prí­pade tre­ba povedať, že spinál­na chôdza je taký malý zázrak, ktorý psíkom pomáha výrazne zlepšiť kom­fort živ­ota, a rov­nako ich majiteľom znížiť mieru opa­tery, ktorú si taký­to psí­ci vyžadu­jú.

Článok prevzatý z: http://thepetprofessionals.co.uk/blogfiles/spinal-walking/
Pomocné údaje z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28238221

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *