Sandy je krás­na fen­ka West High­land White ter­iéra (10 rokov), ktorá ku nám prišla so svo­ji­mi Majiteľ­mi 5.9.2017. Vlastne neprišla v pravom slo­va zmysle, skôr bola pri­ne­sená, nakoľko nedokáza­la chodiť – trpela tetra­paré­zou (ochrnu­tie všetkých 4 končatín).

Od pána Majiteľa sme zis­tili, že Sandy 30.08.2017 z dosi­aľ nezis­teného dôvo­du pre­sta­la chodiť na pan­vové labky, na ďalší deň ráno boli u vet­er­inára, kde dosta­la v injekčnej forme antibi­otiká a kor­tikos­teroidy s tým, že za dva dni by sa to malo zlepšiť. Po dvoch dňoch už fešande vypovedali službu aj pred­né labky, po opä­tovnej návšteve vet­er­inára dosta­la okrem antibiotík a kor­tikoidov aj vita­mín B, a bola rozšírená diag­nos­ti­ka o RTG vyše­tre­nie, ktoré však nepreukáza­lo žiadne mechan­ické poško­de­nie chrbtice, ani končatín, na čo bolo majiteľom odporučené navštíviť špe­cial­i­zo­vané pra­co­visko v Trenčíne, ktoré disponu­je CT a MRI prístro­jom. Ešte v ten deň večer sa teda vydali do Trenčí­na. Diag­nos­ti­ka bola rozšírená o vyše­tre­nia krvi a neu­ro­log­ické vyše­tre­nie, kde bolo zaradené aj skúšanie kon­duk­tiv­i­ty motorick­ých ner­vov.  Na zák­lade vyše­trení bolo vyslovené podozre­nie, že by moh­lo ísť o idiopat­ickú polyradiku­loneu­rití­du, teda ochore­nie, ktorého príči­na nie je presne zná­ma, ale vyz­naču­je sa imu­nitne sprostred­ko­vaným ničením per­iférnych ner­vov, ktoré sú práve zod­poved­né za pohyb sval­ov v labkách. Z difer­en­ciál­nej diag­nos­tiky boli v hre aj iné ochore­nia, hlavne infekčného charak­teru (ehrlichióza a tox­o­plazmóza), ktoré však nemohli byť v tom čase s isto­tou vylúčené ale­bo potvr­dené, vzhľadom na pred­chádza­júcu ter­apiu kortikosteroidmi.

Nakoľko je polyradikul­neu­rití­da samo-lim­i­tu­júce ochore­nie, a teda sa za niekoľko týždňov/mesiacov paci­en­ti začí­na­jú zlepšo­vať, bola majiteľom odporúčaná fyzioter­apia, aby sa znížil úst­up sval­st­va a zachovala sa hyb­nosť jed­notlivých kĺbov. 

 

Pri prvej návšteve sme sa teda zoznámili s pacien­tk­ou, vyspovedali sme majiteľov a sprav­ili si niekoľko vlast­ných zák­lad­ných vyše­trení, aby sme zis­tili, čo si môžeme so Sandy dovoliť robiť. Srdiečko sa jav­i­lo v pori­ad­ku, v labkách bola prí­tom­ná povr­chová citlivosť, jed­iné čo chýba­lo, bola schop­nosť Sandy nimi hýbať. Z ter­apií dos­tup­ných v našom cen­tre sme si teda zvo­lili 3 možnos­ti. Hydroter­apiu, aby sme donútili fešan­du trochu pra­co­v­ať s labka­mi, laserovú ter­apiu na pod­poru regen­erá­cie per­iférnych ner­vov a chrad­nú­ci­ch sval­ov, a mag­ne­toter­apiu s podob­ný­mi účinka­mi ako má laser, avšak s možnosťou zapožičať prístroj domov a tým zin­ten­zívniť liečbu. Tak­tiež sme majiteľom ukáza­li cviče­nia, ktoré so Sandy doma mohli robiť, nech čo najvi­ac pracu­je s labkami.

Vzhľadom na to, že Sandy nechodi­la na žiad­nu labku, hydroter­apia na páse by nemala výz­nam, pre­to sme do našej vane napustili viac vody a pod kon­trolou sme ju nechali plá­vať. Po opad­nutí prvot­ného stre­su začala poma­ly s pred­ný­mi labka­mi mierne pra­co­v­ať, tak sme tušili, že sme na správnej ceste.

Pri štvrtej ter­apii (po 10 dňoch od prvej návštevy) sme nechali šikovnicu chodiť, nakoľko sa už začala aj na suchu pod­porovať pred­ný­mi labka­mi. A hoci s podopier­aním, ale pred­sa nám začala poma­l­ičky chodiť aj vo vani aspoň teda na tie pred­né labky. Zad­né vynechá­vala stále. Pri ďalších ter­apiách sa pos­tup­ne zlepšo­vala, dokon­ca sa dokáza­la sama polo­ho­vať, takže Majitelia už nemuseli 3–4x v noci vstá­vať, aby ju pre­točil, kvôli pred­chádza­niu preležan­inám. Pri sied­mej ter­apii (26.9.2017) sme si všim­li mierny pokrok aj so zad­ný­mi labka­mi, kedy nám s nimi začala po trošičke hýbať.

Kon­com sep­tem­bra sa dali uro­biť krvné testy na stanove­nie pro­tilá­tok pro­ti Tox­o­plazmóze a Ehrlichióze, ktoré boli vyhod­notené poz­itívne a bola pri­daná antibi­otická ter­apia (Clin­damy­cín, po dobu 1 mesiaca).

V priebe­hu októbra absolvo­vala Sandy ďalších 7 ter­apii, kde sme stále kom­bi­no­vali ter­apiu v hydrovani s laserovou ter­a­pi­ou. Neustále sme medzi ter­api­a­mi pozorovali malé zlepše­nia. Až napokon 29.10.2017 nám majiteľ poslal video, ako šikovni­ca robí prvé kroky. Nasle­du­jú­ci deň na ter­apii vo vani pra­co­v­ala výborne so všetký­mi labka­mi. Nasle­dovali ešte 4 kom­bi­no­vané ter­apie, aby sme dorov­nali stratené svaly, pokrok fešandy napre­doval míľový­mi krok­mi, 6. novem­bra už dokon­ca prišla ku nám na vlast­ných labkách a nie v košíku ako doter­az.  Ter­apiu sme ukončili 14. novem­bra 2017, kedy sme už zvyšok reha­bil­itá­cie nechali na majiteľoch.

Že sa všetko zod­povedne dokončí sme si boli istý, pre­tože po celý čas Majitelia pra­co­v­ali so Sandy prík­ladne, do bod­ky plnili všetko čo sme im povedali. Čo najvi­ac jej „zťažo­vali“ pod­mienky, či už pri kŕmení, ale­bo hraní sa, aby bola nútená sa hýbať a pra­co­v­ať s labka­mi. Keď sme navrhli, aby jej skonštruo­vali vozík, keďže pred­ný­mi už vedela Sandy makať pori­adne a potre­bo­vali sme rozbehnúť aj zad­né labky, do dvoch dní bol vozík zho­tovený a koč­ka sa uči­la s ním chodiť. Jednodu­cho majitelia, ktorí sú snom každého terapeuta.

 

 

Ďaku­jeme Majiteľom za súh­las zvere­j­ne­nia príbe­hu Sandy a rov­nako aj za fotky, videá a mater­iá­ly, ktoré nám zaslali.