Príbeh malej Sandy
Sandy je krásna fenka West Highland White teriéra (10 rokov), ktorá ku nám prišla so svojimi Majiteľmi 5.9.2017. Vlastne neprišla v pravom slova zmysle, skôr bola prinesená, nakoľko nedokázala chodiť – trpela tetraparézou (ochrnutie všetkých 4 končatín).
Od pána Majiteľa sme zistili, že Sandy 30.08.2017 z dosiaľ nezisteného dôvodu prestala chodiť na panvové labky, na ďalší deň ráno boli u veterinára, kde dostala v injekčnej forme antibiotiká a kortikosteroidy s tým, že za dva dni by sa to malo zlepšiť. Po dvoch dňoch už fešande vypovedali službu aj predné labky, po opätovnej návšteve veterinára dostala okrem antibiotík a kortikoidov aj vitamín B, a bola rozšírená diagnostika o RTG vyšetrenie, ktoré však nepreukázalo žiadne mechanické poškodenie chrbtice, ani končatín, na čo bolo majiteľom odporučené navštíviť špecializované pracovisko v Trenčíne, ktoré disponuje CT a MRI prístrojom. Ešte v ten deň večer sa teda vydali do Trenčína. Diagnostika bola rozšírená o vyšetrenia krvi a neurologické vyšetrenie, kde bolo zaradené aj skúšanie konduktivity motorických nervov. Na základe vyšetrení bolo vyslovené podozrenie, že by mohlo ísť o idiopatickú polyradikuloneuritídu, teda ochorenie, ktorého príčina nie je presne známa, ale vyznačuje sa imunitne sprostredkovaným ničením periférnych nervov, ktoré sú práve zodpovedné za pohyb svalov v labkách. Z diferenciálnej diagnostiky boli v hre aj iné ochorenia, hlavne infekčného charakteru (ehrlichióza a toxoplazmóza), ktoré však nemohli byť v tom čase s istotou vylúčené alebo potvrdené, vzhľadom na predchádzajúcu terapiu kortikosteroidmi.
Nakoľko je polyradikulneuritída samo-limitujúce ochorenie, a teda sa za niekoľko týždňov/mesiacov pacienti začínajú zlepšovať, bola majiteľom odporúčaná fyzioterapia, aby sa znížil ústup svalstva a zachovala sa hybnosť jednotlivých kĺbov.
Pri prvej návšteve sme sa teda zoznámili s pacientkou, vyspovedali sme majiteľov a spravili si niekoľko vlastných základných vyšetrení, aby sme zistili, čo si môžeme so Sandy dovoliť robiť. Srdiečko sa javilo v poriadku, v labkách bola prítomná povrchová citlivosť, jediné čo chýbalo, bola schopnosť Sandy nimi hýbať. Z terapií dostupných v našom centre sme si teda zvolili 3 možnosti. Hydroterapiu, aby sme donútili fešandu trochu pracovať s labkami, laserovú terapiu na podporu regenerácie periférnych nervov a chradnúcich svalov, a magnetoterapiu s podobnými účinkami ako má laser, avšak s možnosťou zapožičať prístroj domov a tým zintenzívniť liečbu. Taktiež sme majiteľom ukázali cvičenia, ktoré so Sandy doma mohli robiť, nech čo najviac pracuje s labkami.
Vzhľadom na to, že Sandy nechodila na žiadnu labku, hydroterapia na páse by nemala význam, preto sme do našej vane napustili viac vody a pod kontrolou sme ju nechali plávať. Po opadnutí prvotného stresu začala pomaly s prednými labkami mierne pracovať, tak sme tušili, že sme na správnej ceste.
Pri štvrtej terapii (po 10 dňoch od prvej návštevy) sme nechali šikovnicu chodiť, nakoľko sa už začala aj na suchu podporovať prednými labkami. A hoci s podopieraním, ale predsa nám začala pomaličky chodiť aj vo vani aspoň teda na tie predné labky. Zadné vynechávala stále. Pri ďalších terapiách sa postupne zlepšovala, dokonca sa dokázala sama polohovať, takže Majitelia už nemuseli 3–4x v noci vstávať, aby ju pretočil, kvôli predchádzaniu preležaninám. Pri siedmej terapii (26.9.2017) sme si všimli mierny pokrok aj so zadnými labkami, kedy nám s nimi začala po trošičke hýbať.
Koncom septembra sa dali urobiť krvné testy na stanovenie protilátok proti Toxoplazmóze a Ehrlichióze, ktoré boli vyhodnotené pozitívne a bola pridaná antibiotická terapia (Clindamycín, po dobu 1 mesiaca).
V priebehu októbra absolvovala Sandy ďalších 7 terapii, kde sme stále kombinovali terapiu v hydrovani s laserovou terapiou. Neustále sme medzi terapiami pozorovali malé zlepšenia. Až napokon 29.10.2017 nám majiteľ poslal video, ako šikovnica robí prvé kroky. Nasledujúci deň na terapii vo vani pracovala výborne so všetkými labkami. Nasledovali ešte 4 kombinované terapie, aby sme dorovnali stratené svaly, pokrok fešandy napredoval míľovými krokmi, 6. novembra už dokonca prišla ku nám na vlastných labkách a nie v košíku ako doteraz. Terapiu sme ukončili 14. novembra 2017, kedy sme už zvyšok rehabilitácie nechali na majiteľoch.
Že sa všetko zodpovedne dokončí sme si boli istý, pretože po celý čas Majitelia pracovali so Sandy príkladne, do bodky plnili všetko čo sme im povedali. Čo najviac jej „zťažovali“ podmienky, či už pri kŕmení, alebo hraní sa, aby bola nútená sa hýbať a pracovať s labkami. Keď sme navrhli, aby jej skonštruovali vozík, keďže prednými už vedela Sandy makať poriadne a potrebovali sme rozbehnúť aj zadné labky, do dvoch dní bol vozík zhotovený a kočka sa učila s ním chodiť. Jednoducho majitelia, ktorí sú snom každého terapeuta.
Ďakujeme Majiteľom za súhlas zverejnenia príbehu Sandy a rovnako aj za fotky, videá a materiály, ktoré nám zaslali.
One thought on “Príbeh malej Sandy”
Také jsme si to prožili loni byla nám diagnostikována perifernineuropatie . Trvalo nám 5 měsíců než naše holčička začala znovu chodit . Ano jak říkáte miminko na plný úvazek